Hrdza pšeničná

Pôvodcovia choroby sú stopkovýtrusné huby rodu Puccinia. Napádajú všetky rastliny čeľade Lipnicovité. Hrdze patria k tzv. biotrofným obligátnym patogénom, čo znamená, že nie sú schopné rásť, vyvíjať sa a rozmnožovať mimo živú hostiteľskú rastlinu.

Primárne príznaky sa objavujú v závislosti na počasí najčastejšie v prvej dekáde júna, v prípade teplého počasia sa môžu objaviť aj na jeseň. Prejavujú sa ako malé oranžové kôpky – ložiská letných výtrusov . Pokiaľ by sme zanedbali ochranu, začnú sa približne od začiatku júla tvoriť aj zimné spóry . Hrdze napádajú listy aj klasy. Príznaky sú typické, prakticky nezameniteľné.

Patogén prežíva na živých hostiteľských rastlinách – výdrol, oziminy či trávy, a to vo forme mycélia alebo spór. Takto infikované rastliny sú potom primárnym zdrojom v ďalšej vegetačnej sezóne.

Hrdze sa vyskytujú plošne, vo všetkých oblastiach pestovania obilnín a tráv. Intenzita napadnutia a rozvoj choroby sú ovplyvnené odrodovou odolnosťou a priebehom počasia, predovšetkým teploty. Všeobecne je výskyt hrdze viazaný na teplú, suchú jar a začiatok leta.